Choď na obsah Choď na menu
 


Ferrátky Skalka a rozhľadňa Krahule

 

14. 7. 2018

Lenka len tak navrhla Skalku, že zaferrátiť, ja som sa chytil, oslovil som Vilka s Alenkou a Mirku, nakoniec sme to dohodli. Štart sme dali na siedmu z PD, cestou vyzdvihli Lenku. Mirka šoférovala a pod vysielačom trošku blúdila po parkoviskách.

Počasie bolo fajn, len chodník bol blatkový a šmykľavý. Ustrojili sme sa nad zostupovkou, za nami sa objavil postarší pán s dvomi slučkami a odsedkou, že ide Výzvu, tak som sa hneď do neho pustil, po tej nepríjemnej záležitosti minule, to bola asi normálna reakcia.

Tiež sme začali Výzvou, Lenka aj Mirka si dali lezky, ostatní šli v dragontailoch. Batohy sme si nechali na nástupe, predsa nebudem hore teperiť štyridsiatku lano. Ja som bojoval prvý, za mnou Lenka. Sedel som dva krát, predlaktia mi stvrdli, chytil som bandasky, za hranou som šahol na pekné madlo, ale okamžite som ho pustil, lebo bolo volné, kývalo sa. Von nešlo, tak som aspoň odstránil dva menšie volné kamienky pri ňom. Doliezol som to zadýchaný, ako by som bežal dvojstovku.

Z vršku som urýchlene zostúpil dole, aby som ak by bolo treba mohol pomôcť lanom, ale naši už boli v pohode skoro hore, aj ten pán bez ferraťáku už bol von z najhoršieho.

Stal som pod nástupom s Jozefom zo Zlatých Moraviec, do Výzvy nastupoval postarší pán s kamerkou na prilbe, vraj bývalý lezec, v tých ťažších flekoch stenal ako by rodil, za hranou objavil ten volny šuter a vyrval ho von, ešte že stihol zakričať, zdekovali sme sa doprava čo to dalo, tých kameňov bolo viac a ten najväčší, okolo kila dopadol zrovna tam, kde som pred tým stál. Myslím, že ani prilba by mi nepomohla.

Ešte som zazrel, že aj ten modrý úplne hore mal problémy, vypadol do feraťáku a nohy vyseli cez hranu, ale vyhrabal sa z toho.

Naši dorazili a vyliezli sme si aj Trubačovú vežu, po Výzve to len taký choďák, ale pekný vršok s peknými fotkami, Jožko ich potom posielal modrým zubom Alenke, len sme počuli ja Samsung, já  P 8 lite, odosielam, neprímam a tak ďalej dokolečka. Jožkovi ten Samsung asi prischne.

Vilko s Lenkou ešte trošku frajerili v mini Janošíkovej diere,  presunuli sme sa do reštiky na pivo a kafe. Cestou dole sme odbočili na Krahule a cez lúky sme za pol hodinku prešli k drevenej rozhľadni nad Kremnicou. Skutočne pekný výhľad, cestou  späť maliny a debata.

Rozlúčili sme sa s Jožkom a zastavili v Rybárni Korzár pri jazere za Novou Lehotou na držkovú, kde nás chytila riadna letná búrka. Vilko sa už tešil, že nebude musieť doma kosiť, ale nakoniec v Kemenci vôbec nepršalo.

Bola to celku moc pekná vychádzka.

 

p7141057.jpg