Choď na obsah Choď na menu
 


 

Skalka ferrátky

 

p5080390.jpg

 

8. 5. 2018

Už dávnejšie som pokukoval po nových ferátkach na Skalke, ale povedal som si, že to necháme na pekný čas, ísť tam v zime a blate ma nelákalo.

Je máj, hodne sucho a teplo, tak využívame voľno na sviatok a v počte šesť záujemcov vyrážame z Novák, plus traja Šalení ferátisti dorazia bikom z Krahúl.

Vyrážali sme skoro, lebo sme sa chceli vyhnúť davom a tlačenici.

Trochu sa motáme na vyhliadke, značenie nič moc, aj nejakí česi sa nás pýtali, kde to je. Z netu viem, že na hrebeni smerom k tunelu, tak zadávame kurz.

Na vyhliadke nad zostupom k ferátkam sa ustrájame a schádzame k mostíku, trochu fotíme a vtipkujeme.

Prvú ferátku sme sa rozhodli dať Komín cez rebrík hore ku Krížu, spočiatku nástup svahom do dzury v skale, potom doprava hore, otočiť a po vytláčajúcom rebríku z gramlý hore. Ďalej po rímse na hranu a hore ku krížu, pekné, ľahké s parádnymi výhľadmi.

Celú trasu máme výhľad na Výzvu, najťažšiu ferátku na slovensku, bojovali tam dvaja chalani, ten prvý bol v pohode, ten modrý dosť dlho odsedával, je to slušne previslé.

Od kríža sme prešli mostíkom na záver ferátky. Zostúpili sme zostupovkou k nástupu do ciest, že pôjdeme tu Výzvu. Peťo sa už cvakol na nástupe, nad ním boli nalezení dvaja páni, jeden kusok nad ním, druhý hore asi dvadsať metrov, v kolmom úseku istiacich lán.

Zrazu prišla informácia od toho horného, že sa vracia. Peťa som upozornil, aby šiel preč, že je pod ním a ak by nejaký kameň padol tak je na rane. Po pár sekundách sa chlap neudržal, padol ten kolmý dvojmetrový úsek, nasledovala zvuk niečoho trhaného a telo letelo dolu, dopadlo na skaly, niekoľko krát sa odrazilo a padlo asi pätnásť metrov pod chodník.

Ľudia volali záchranku, my sme zbehli k nemu, nechceli sme s nim hýbať, tak viac menej sme ho fixovali, aby nepadol ďalej, svah tu bol strmý s vrstvou lístia, dobehla doktorka čo bola náhodou na ferrátke, tak tá to riadila, chlap sa neskôr prebral a komunikoval, priletel vrtulník, ale tam nie je kde pristáť a bol aj dosť silný bočný vietor.

Nejakí zachranári zlanili z neho, dorazila aj hzs,  postupne tam bolo asi šesť kompetentných zasahujúcich osôb, tak sme došli k záveru, že sme tam zbytoční.

Ja s Peťom sme si vybehli tú Výzvu, nafotil som a zvesil dve slučky s tromi zámkovými karabínami čo tam ostali, boli v poriadku, roztrhlo sa niečo iné .

Doliezli sme cestu, je to silová, previslá ferátka s množstvom stupov, ale vykláňa po väčšine trasy, čo je hodne náročné na ruky, ísť to bez feraťáku, len na slučkách je skutočne nezodpovedný hazard, odsedka je tu skutočne viac než potrebná.

Cestou dole som pomáhal ďalším zachranárom s materialom, neskôr sme pomáhali s transportom zraneného na rovný úsek nižšie, kde sa snažili ho pripnúť pod vrtulník, ale aj keď tam bolo pár čistiniek, bolo to priveľké riziko.

Slučky som dal jeho kolegovi, čo tam bol s ním a pri kontrole sedáku sme zistili pretrhnuté putko na materiál, nosný popruh sedáku bol neporušený. To putko má nosnosť 5 - 15 kg, to nie je div že sa to roztrhlo.

Keď tam už bolo asi dvanásť zasahujúcich osôb, tak sme usúdili, že tam už skutočne nemáme ako pomôcť a vrátili sme sa pod ferátky. Už nas hore nepustili, s odôvodnením, že všetci z HZS sú dolu v akcii a nemal by kto v prípade núdze zasiahnuť, bolo to rozumné, lebo ak by niekto zhodil kameň z feratiek, tak by to padalo zrovna dole na nich.

Vrátili sme sa hore v protismere zostupovkou, zamračilo sa a začali padať prvé kvapky, cestou sme ešte vracali viacerých sklamaných feratistov. Odstrojili sme sa a pobrali k autám, najedli sme sa v novej reštike pri parkovisku a vyrazili domov.

Neskôr sme sa dozvedeli, že to ten pán nezvládol a v nemocnici podlahol zraneniam.

To čo sa tam stalo, jasne potvrdzuje, že nevedomosť, neznalosť a preceňovanie sa, sa skrátka nevypláca. Je mi ľúto čo sa stalo, bol by som radšej keby som toho nebol svedkom, mrzí ma že to videli tie malé deti čo tam na nástupe boli tiež, ale veci sa skrátka stávajú, i tie dobré i tie horšie.

Ludia si myslia, že keď boli na ferrátke HZS v Martine, alebo Kyseľ v Slovenskom  Raji, že sú borci schopný zdolať všetky ferráty, ale toto sú v podstate len zaistené chodníky, športová ferrata je o niečom úplne inom, iný level. Choďte do Tatabánye tridsať km. za Komárnom a keď dáte tie tri ferrátky tak si môžte povedať  - som dobrý.

Treba mať adekvátnu výstroj a treba ju vedieť aj správne používať, dnes prístup k informáciam nie je problém, robí sa aj kopec kurzov, alebo stačí sa dať do partie s ľuďmi, čo vám vedia poradiť. Robiť takéto chyby je riziko pre lezca i všetkých okolo, nechcem ani pomyslieť, že mohol spadnúť na niekoho z nás, boli tam aj deti.

Liezť takúto ferátu bez ferratového setu, bez tlmiča pádov, len na slučkách je totálna nezodpovednosť a hazard. Aj keby tie slučky mal zapnuté správne, tak po tom dvojmetrovom kolmom páde bez tlmiča, do slučiek a nezamknutých karabín by s velkou pravdepodobnosťov volačo nevydržalo.

 

p5080405.jpg