Bradavica
Bradavica
24. 7. 2017
Prišiel termín na Martinovku, bol stanovený na 25. 7. 2017, riešili sme prespanie na Zbojničke a v rámci prístupu som navrhol Slavkáč a Vareškový hrebeň, ale Mário ma prebil Granátovou lávkou a Bradavicou. Keďže tá bola v mojich plánoch hodne vysoko, tak som súhlasil, aj keď som vedel, že naťažko to bude o hubu.
Ráno o deviatej som dorazil do Zrubov, kde som nechal auto, dobalil som sa, Majo zobral lano šesťdesiatku osemmilimetrovú a vyrazili sme po modrej, smer Sliezsky dom. Cestou sme sa pásli na čučoriedkach a brusniciach, ale boli sme aj tak dosť rýchli. Na Sliezskom sme si dali pivo a netrafili nástup granátových, sekli sme to kamenným morom, neskôr nás to vypľulo na chodníku.
Počko nám vyšlo parádne, slnko svietilo až moc, obloha bola jasne modrá. Dobojovali sme na Medvedie sedlo s výhľadmi na Slavkovskú stranu, Sennú kopu i Sliezsky dom. Cez medvedí chrbát sme sa dostali pod Dvojitú vežu, batohy sme nechali dolu a naľahko sme si to vybehli.
Pohľady z nej sú parádne, otvára sa vám celá Slavkovská dolinka, Veľká Granátová veža, Rohatá veža i Bradavica. Videli sme na SZ vrchole nejakých ľudí stáť.
Po zostupe pokračujeme vez Dvojité sedlo do Granátového sedla a odtiaľ do Opálového sedla, je tam spústa veží, terén je hodne členitý, pod nami sa tiahnu steny Velické, Opálové i Granátove s rôznymi vežičkami.
Medené lávky je choďák, ale je to furt cez hrebienky hore a dolu a zase hore a zase dolu, samé rebro, samá jama. Je dosť komplikované identifikovať veže a vežičky, Bradavica je ale jasne dominantná.
Z Opálového sedla traverzujeme pod dominantý pilier Bradavice, kde sa zbiehajú pravý a ľavý žlab. Tým ľavým zostupujú zo Zvodnej lávky traja lezci, my ideme hore naľahko pravým.
Viem, že sa máme držať mierne vpravo a po šikmej rampe Rohatej veže prejsť do Kvetnicového sedla.
Žlab je hodne strmý, hlavne v hornej pasáži, ale dali sme to, rampa je už v pohode, ešte trochu náročný výstup na vežičku nad Kvetnicovým sedlom zostup do vzdušného sedielka a choďákom suťovinov hore medzi vrcholy Bradavice.
Majo vyliezol na západný vrchol, ja som ťahal radšej rovno na severovýchodný, najsámvyšší s krížom.
Spravili sme pár fotiek a prešli sme na juhovýchodný vrchol, kde bola vrcholová knižka, Majo nás zapísal. Výhľady boli parádne dosť som toho nafotil, bola to paráda.
Zostup bol dosť náročný, expozícia slušná, pomaly a opatrne, teraz sme sa držali podstatne viac na juh a bolo to lepšie.
Zobrali sme batohy a vyrazili, že pôjdeme ďalej logickým pokračovaním lávky, cez sedielka, ale nechcelo sa nám zostúpiť toľko dole a tak sme skúšali traverz, skončili sme v platniach.
Majo navrhol ísť to hrebeňom a tak sme sa vytrepali na Zvodnú lávku. Pofotil som kamzíkov i strmý ľadový žľab medzi vrcholmi, nastúpali sme až na Weszterov štít, ale Majovi sa to po hrebeni naťažko moc neľúbilo a tak sme zase zliezli všetko zase dolu.
Držali sme sa viac na sever a vyšli sme vo výraznom sedielku, mal som toho už celkom dosť, s tým batohom to bolo náročné. Voda dochádzala, sedielok bolo furt dosť, aj slnko už tiež dochádzalo, aj sily už dochádzali.
Pôvodne chcel Majo ísť hrebeňom z Východnej Vysokej do Prielomu, ale som ho zrušil, že to už nestíhame a tak niekde vyštrachal zostup zo sedla pred Východnou Vysokou, zvaného Studené sedlo.
Po náročnom boji sme sa do toho sedla dostali, chodník bol slušne označený mužíkmi a vyzeral solídne, nižšie boli aj reťaze.
Bolo to nekonečné, záver pri zlej viditeľnosti nestabilnou suťou nás konečne vypľul na chodníku, v diaľke sme videli Zbojničku.
Kopli sme do vrtule a za hodinku sme boli tam. Rasťo nás už nervózne vyzeral. Dali sme pivečko a polievku, spáchali nejakú hygienu studenú. Ešte pár pív a šlo sa na karimatky.
Spali sme v kuchyni na zemi, ale bolo tam moc teplo, okolo priveľa amatérskych pilčíkov, tak som si neskôr vytiahol karimatku do chodby, kde bolo podstatne chladnejšie i tichšie.
Aj tak som toho moc nenaspal, bol som príliš unavený a tak som väčšinou hľadel do stropu, ráno sa Majo priznal, že bol na tom podobne.
Moc náročný, ale krásny deň v Tatroch, skátka jeden splnený sen v jeden ťažký deň.
Ďuro
