Choď na obsah Choď na menu
 


 

Zo Strečna na chatu pod Kľačianskou

Magurou cez horu Suchý zvanú

a druhý deň zase späť.

 

13. - 14. 2. 2016

Sobota

Tohtoročný január bol skoro bez snehu a tak sme privítali snehovú nádielku na horách, kým dole ešte pršalo. Dohodol som sa s Čulim na voľnom pláne, pôjdeme zo Strečna na Suchý a tam uvidíme čo ďalej, či chata pod Kľačianskou Magurou, alebo po hrebeni na chatu pod Chlebom.

Auto sme nechali za mostíkom v Strečne a vyrážame popri Váhu cez Nezbudsku lúčku, kde sa k nám pridal Peťo čo šiel na kurz na chatu pod Suchým. Trochu sme  pokecali a cesta rýchlo ubehla, na Podhradskom sme sa rozdelili, my sme šli po červenej cez starý hrad a on zas po modrej, lebo mal ťažký batoh.

Pozreli sme si hrad a po sýtom hrebienku stúpame čerstvým snehom. Počasie za veľa nestálo, bolo sychravo, chvíľami aj popŕchalo, sneh bol ťažký a mokrý.

Konečne sa nám ukázala chata, jedáleň bola skoro plná kurzistov. Dal som si držkovú z ktorej mi bolo ešte večer ťažko a Peťo zas halušky, pivo za moc nestálo, asi cez týždeň moc nečapujú.

Pokračujeme ďalej, hneď nad chatou stretáme štyroch snežnicových čechov čo skúšali hlavný hrebeň, ale vzdali to hodinu za Suchým, len na Suchý to prerážali tri hodiny a na hrebeni sa v kosovke prebárali aj so snežnicami až po pás.

Bolo evidentné, že pred nami nešlo veľa ľudí, miestami sme sa prebárali ťažkým snehom až po stehná. Peťo chytil druhý dych, ale mne sa zase šlo hodne zle. Pozeral som či nie je prejdený žltý traverz z Príslopu pod Suchým do Sedla pod Suchým, moc šance som tomu nedával, je to krížom cez lavinózny svah a veru prejdený nebol.

Pod vrchom sme stretli dvoch Pražákov na ťažko, už sa vracali, skúsili ten hrebeň, ale vzdali to pri Bielych Skalách. Zo Suchého po zelenej to vraj nie je prejdené a tak sa chcú vrátiť dole a prejsť to traverzom do sedla.

Rýchlo som ich prehovoril, že traverzovať lavinózny svah v takýchto podmienkach je somarina a oveľa bezpečnejšie je vrátiť sa hore a preraziť stopu po hrane do sedla.

Pod vrškom nás dobehla Hanka z partie báb, čo boli tiež na chate a tiež smerovali pod Kľačiansku Maguru. Postupne došli aj češi, Maruška a Veronika, spravili sme pár foto a zapili zaslúžený vrchol.

Obul som si snežnice a strmým zostupom, sem tam šmykom som postupoval smerom kde som tušil sedlo, pre hmlu bola orientácia nič moc, ale nižšie som narazil na stopu osamelého skialpinistu, ktorá nás doviedla do sedla. Zostup bol ľahší ako som predpokladal.

V sedle bola stopa turistu, ktorá sa vracala na chatu. Počkali sme na ostatných a spoločne sme prešlapávali stopu.

Chvíľami sme postupovali na snežniciach, chvíľami sme skúšali bez nich, stretli sme štyroch bojovníkov smerujúcich na chatu pod Suchým a hneď sa išlo lepšie. Záver sme už šli bez snežníc, ale aj tak sme na chatu dorazili už skoro potme.

Ubytovali sme sa, dali sušiť topánky, dal som si pečenú jaternicu s kyslou kapustou a feferónkami, Peťo zas nejaký guláš.

Skočili sme dole na nejaké pivko, ale miestni už boli v nálade, púšťali síce dobrú muziku, ale tak hlasno až poháre poskakovali, na čo sme boli asi moc triezvy.

Peťo zaľahol o siedmej, ja som ešte chvíľu hral z babami a pražákmi v jedálni karty, potom sme ešte chvilku kecali.

Hanka plánovala skúsiť tú modrú z Malého Kriváňa do Sučian, od čoho som ju odhovoril, je to desať kilákov, z toho štyri v hlbokom snehu bez snežníc a to všetko po veľmi náročnom hrebeni na malý Kriváň, to je skrátka o držku.

V noci sa vyčasilo a z okna izby sme videli svetlá Martina.

 

Na izbe bolo chladno a spalo sa výborne.

 

img_20160213_151953.jpg

 

14 .2. 2016

Ráno vstávame o siedmej, raňajky boli v cene, dali sme si slaný tanier, ja dobrú kávičku a Peťo čaj.

Pobalili sme sa a pomaly vyrazili. Zastavili sme sa ešte pri čechoch čo spali vonku pri chate, moc sa im vstávať ešte nechcelo.

Bolo zase zahulenô, ale časom začala prerážať zhora modrá farba, ba i zlatavé svetlo farbilo ťažký sneh navôkol.

Pred sedlom nás dobehli  naše rýchlobežky, tiež sa rozhodli pre návrat k autu po vlastných stopách cez Suchý.

V sedle sa hmla už roztrhla úplne a my sme mohli vidieť celý masív Suchého i našu včerajšiu zasypanú stopu. Rozhodli sme sa stúpať po vyfúkanej hrane, šlo sa dobre a čosi sa aj pofotilo.

Neskôr sa ukázal v diaľke aj Malý Kriváň a na druhej strane zas Martinky.

Stromy obalené hrubou snehovou polevou vytvárali rôzne snehové skulptúry. Nad bielou horou sa rozpínalo sýto modré nebo, ten kontrast bol miestami až prisilný.

Záver sme stúpali kosovkou zasypanou snehom, bolo to trochu náročnejšie, ale tá krása okolo nám to bohate vynahradila. Chviľu som sa fotením zdržal a tak som hore dobojoval posledný.

Spravili sme si pár foto a tešili sa z výhľadov. Od Strečna vystupovala väčšia skupina s plánom pokračovať po hrebeni.

Zostup nebol náročný, len ne tom slniečku sneh mäkol a šmýkali sme sa niekedy aj dva tri metre. Veronika si obliekla šušťáky a väčšinu zišla po zadku. Videl som tam pár kameňov, ale vraj sa im vyhla, tak to zvládla bez kolízie.

Nad chatou sme narazili na končiacich kurzistov. Ešte sme po chatu absolvovali pár artistických kreácií, ale bolo to do mäkkého a dopadlo to s humorom.

Na chate sme si dali Kapustnicu, Peťo riadnu pečenú jaternicu i nejaké to pivečko, ja už len nealko.

Pri odchode sme zistili, že Hanke zmizli paličky, boli tam podobné červené s páskou, ale neboli to tie jej, asi sa niekto pomýlil, zobral tie jej a jeho ostali tam.

Dievky zostupovali po červenej a my pre zmenu po modrej, je to veľký rozdiel, kým červená ide lesom po hrebeni , modrá ide pohodlne po ceste.

Tak rýchlo som ešte zimu nevidel odísť, kým hore bola pravá nefalšovaná zima, dole pri Váhu bola čistá jar, po snehu ani stopy.

Pri aute sme boli prvý, ale baby dorazili chvíľku po nás.

Rozlúčili sme sa a vyrazili domov.

 

Móóc pekná akcia, to slniečko v nedeľu bolo isto za odmenu pre tých ktorí vytrvali, užili sme si kus psoty, ale aj kus zimnej krásy.

Bolo to miestami náročné, miestami veselé a miestami celkom poučné.

Nedeľa

img_20160214_103916.jpg

Ďuro