Choď na obsah Choď na menu
 


 

Rysy už v zimnom podaní

 

26. 10. 2016

Tak akosi neplánovane sme naplánovali výjazd v strede týždňa do Tatier, kým neplatí už zimná uzávera.

Monika dorazila ku mne pred šiestou, v Prievidzi sme presadli k Romanovi a pri hypernove sme pribrali Miniku II.

O pol deviatej vyrážame od Štrbského Plesa, chodník je blatový, počasie celkom fajn, síce hmla, ale nefúka.

Vyšlo slniečko a ukázali sa nám výhľady na Ostrvu a Zlomiskovú dolinu.

Pri Popradskom plese moc nestojíme, len malá úprava výstroje a valíme ďalej, ukazujú sa nám výhlady na Pátriu a Prednú Baštu, vršok Satana je v hmle, ale dúfame, že sa to rozptýli.

Chodník začal poctivo stúpať k Žabím plesám a objavil sa aj prvý sneh. Predbehli nás nejaký český atléti, boli naľahko a tak švihali.

Hore bol už chodník ľadový a my sme vytiahli mačky. V predu sa nám ukázali Volia veža, Žabia veža, Žabí kôň i Rysy.

Stúpanie pod rebríky už šli atléti i po štyroch, i lano pod vrškom sa im hodilo, my sme boli v pohode.

Na rovinke nad nimi sa  otočili a začali ustupovať, zdravý rozum zvíťazil. My sme na slnečnom svahu pod siluetou kadibudky s najkrajším výhľadom na Slovensku prekonali vstup do slobodného kráľovstva Rysy.

Na chate sme si dali po čaji, Duško i nejakú polievku s čajom.

Hore sa to medzitým zatiahlo. Pokračujeme a kus nad chatou stratáme dvoch turistou, skúšali ísť na vrchol, ale bez mačiek sa to nedalo. Chodník je prešlápnutý a tak postupujeme vcelku v pohode, trochu sa nám išlo horšie, boli sme nejakí unavený.

Zo sedla Váha som nafotil Ganok s jeho povestnou galeriou, Vysokú s Ťažkým i Gerlach v pozadí.

Chvíľami sa to roztrhlo a chvíľami to aranžovalo kopce v mori oblakov.

Prehupli sme sa na západný svah rysov a traverzom sme prešli pod vrchol.

Monika II. mala mačky prvý raz na nohách, ale zvládla to v pohode i ťažšie pasáže v mixoch skalnatého podkladu so snehom a ľadom.

Duško uzatváral peletón a v takom zložení sme aj dobili vrchol okolo druhej hodiny.

Pofotili sme sa i pofotili krásu okolo, hmla sa chviľami trhala, slniečko svietilo a nefúkalo.

Dali sme si pauzičku a vychutnali ten zaslúžený vrchol dňa.

Boli sme tam sami, len hory a my.

Dole sa už išlo podstatne lepšie, len tie mačky ešte robili trochu neplechu. Na chate sme si zobrali batohy a pod chatou stretli nosiča, mal 60 kg náklad a na nohách nesmeky.

Duško ešte stihol zlomiť paličku a ako na truc sa pár krát aj preboril až po zadok.

Záver od Popradského plesa bol nekonečný a posledných desať minút sme už šli skoro potme a blatíčkovým chodníkom.

Na Štrbské sme dorazili presne o šiestej, tak akurát, lebo by sme už museli vyťahovať čelovky.

Móóc pekný výjazd, trochu hŕŕ, ale vyšlo to perfektne. Aj sme si dali zabrať, aj na Rysoch sme boli, aj žiadne davy sme nemuseli riešiť.

 

pa268153.jpg