Pod Matterhornom
19. 8. 2016
Ráno sa k nám pridal Jarmal a Fredy nás dopravil do Zermattu, prešli sme ho celý až na stanicu lanovky, kde sme si kúpili spiatočný na Schvarsse za nejakych 45 frankov, ale uviazli sme na prestupovke Fury, kde nám šla lanovka na Schwarsee až o 8°° hod.
Prešli sme sa trochu po asfaltke nad Zmuttským údolím a pred ôsmou už čakali na lanovku.
Stúpame chodníčkom cez vršok k zimnej lanovke na Sesselbahn Hirli, je nová a beží na prázdno, asi skúšobná prevádzka.
Pod železným roštom chodníka je uviazaný veľký kravský zvon a skoro každý naň zazvoní, kúsok vyššie sa nám konečne vynoril Matterhorn, tak si ho náležite fotíme, Jarko je vo svojom živle.
Na hrebienku vyššie sa dostávame z hmly a dole na hmle pod nami sa premieta vidmo, tak fotíme aj to.
Napravo sa nám ukazujú vrchy Dent Blanche, Ober Gabelhorn, Wellenkuppe, špicatý Zinalrothorn a Weisshorn.
Naľavo zas Kleine Matterhorn, Breidhorn, Pollux, Castor, Lyskamm a Rozložitý masív Monte Rossy, nemecky Dufourspitze.
Za nami z hmly vyliezli Rimpfischhorn, Alalihorn, Alphubel , Taschhorn i najsamvyšší Doom.
Chodník sa kľukatí v stúpaní ku chate a objavil sa aj prvý sneh. Spravili sme prevýšenie cca 700 výškových metrov. Chata je vynovená, zo západu je pristavená moderná sklo kovová sekcia. Dali sme si kávičku a na slnku sa vytešovali s výhladu nad nami i okolo nás.
Po hrebienku za chatou sme prešli pod nástup, je to skalná stienka, zaistená konopným lanom, ktorej dominuje čierna socha Madony. Jarko si siahol na nástup a samozrejme sme ho museli odfotiť s Matterhornom.
Dominika sa rozhodla, že ďalej nepôjde, že skrátka nepociťuje vnútornú potrebu si volačo dokazovať a pôjde s Jarkom dole Zmutským údolím.
Hore lezieme bez istenia, Ala je v pohode, ale Villi nejako nemá istotu. Nasleduje choďák sutinou naľavo okolo červenej veže a ďalej pod skalnú pyramídu s anténou. Ta sa oblieza doľava, cez prachový žlab zase doľava na hrebienok.
Nie je to ťažké, ale musí sa ísť na istotu, chyba sa tu netoleruje. Tu sme zakufrovali na skalnej rímse, pod nami prázdno, cesta ďalej žiadna, podľa toho aká bola rímsa vychodená, tu skončilo postup veľa družstiev.
Zavelil som návrat, lebo sme zle, trasa sa snaží isť tak, aby nebolo pod lezcami toľko vzduchu a skutočne sme ju našli, hneď na začiatku doprava hore po hrane.
Vilko s Alou až nemali chuť pokračovať, ale ja som si ešte kúsok vybehol vyššie. Biele skaly som obišiel zľava, následne sop sa ťahal doprava, kde som sa dostal pod členité vežičky so stienkou zaistenou konopným lanom.
Tam som sa otočil aj ja. Cestou dole som ešte dva krát zakufroval, nie moc ale citeľne. Stačí aby bol v ceste kameň, obídeš ho doprava namiesto doľava a si v zlom fleku, spočiatku to ešte ide, potom už nie, je to strašne neprehľadné, zlé orientačne, neviem ako sme to zvládli o pol tretej pri čelovkách.
Vilka s Alenkou som dobehol až pod nástupom. Stretli sme na hrebienku viacero horskáčov s klientami, postupovali spoločne, len v zložitejších miestach si horskáč obhodil lano okolo výčnelku a priisťoval klienta, ten spodný úsek ich zľaňovali.
Boli ale hodne rýchli, zostupovali všetko chrbtom ku skale, kým my sme mali tendenciu furt sa otáčať čelom ku skale, je to zvyk a mali sme tak väčšiu istotu.
Alenke tam pod stienkou hneď gratuloval nejaký postarší švajčiar, tak ho musela sklamať, že nebola hore, že sme si len pozerali nástup, vysvetlil jej, že už bol dva krát hore a dnes bol hore aj jeho syn, že to dal za desať hodín.
Pýtal sa odkiaľ sme a vyjadril sa, že u nás máme dobrých lezcov.
Zastavili sme sa na ešte na chate a po nekonečnom chodníku zostúpili lanovku na Schwarsee, kde nás čakali Dominika s Jarkom. Zmutské údolie sa nekonalo, evidentne sa im pešo nechcelo, tak boli aspoň na pive.
Zviezli sme sa do Zermattu, pokukali po obchodíkoch a na stanici taxíkov našli celú druhú časť expedície.
Lubo s Majkou, Evou a Milkou nešli lanovkou, ale na pešo si vyšli Zmutským údolím a mali toho dosť, bolo to cez tisíc výškových.
Dozvedeli sme sa, že Alenkyn kamarát zohnal odvoz auta na Slovenko s dvomi osobami a batožinou za 600 Eur a tak Vladko S Jožkom už cestujú domov, do servisu sa zviezli Vilkovým autom a to nechali tam.
Po príchode do kempu šiel Lubo s Vilkom pre auto a my sme ich čakali v kempe, naša batožina tam nebola, tak sme si mysleli, že sa zmestili aj s ňou.
Keď dorazili, tak naša batožina nebola ani v aute, našli sme ju u Jarka v stane, tie trdlá tam tú kopu videli a vôbec sa im to nezdalo divné, my sme zatiaľ čakali skoro smädný a hladný na svoje veci.
Vladko nám nechal opletenú varenú jabĺčkovicu, dali sme ju schladiť a Jarko vyrazil dokúpiť pivo, aj dva razy, voľačo sme zajedli i popili, posedeli sme tam pri debate a celkom solídne dlho potiahli.
