PK VhT Plus
Prievidzký Klub VhT Plus
Prievidzský Klub Vht plus vznikol v roku 2010, odčlenením väčšiny členov sekcie vht klubu Horná Nitra. Pre nezhody s vedením, sme sa rozhodli vytvoriť si vlastný klub, kde si o svojich veciach budeme rozhodovať sami. Dnes máme cez päťdesiat aktívnych členov, funkné webstránky, bohatú činnosť i vlastný klubový materiál. To plus v našom názve naznačujeuje, že okrem vysokohorskej turistiky sa venujeme aj turistike, lezeniu, cykloturistike, Bežkám a splavom.
Vysokohorská turistika ma na hornej Nitre bohatú minulosť, začiatky sa datujú do doby, keď založil Gusto Machata sekciu Vht pri klube Baník Prievidza, ktorý sa neskôr premenoval na Hornú Nitru. Fotky z tých dôb nám dnes vyčarúvsajú úsmev na perách, ale aj kus úcty, lebo konopné laná, pár oceľových karabín, flanelové košele, ťažké vybramy a zváračské okuliare, to boli iní frajeri.
Ťažiskom našej činnosti ale ostáva Vht, ktorú by sme mohli zadeliť na Tatry, Alpy a ferráty. Do Tatier chodíme v lete i v zime, evidujeme hodne pekných hodnotných akcií ako Gerlach klasikou, Gypsiho ferátkou i Martinovkou, letnú i zimnú Vysokú, Končitú, Tupú, Bradavicu, Jastrabiu vežu, Štrbský štít, Pyšný i Furkotský. Tento rok máme v pláne Čierny štít, Kolový štít, Hruby štít a Bradavicu, prípadne Jordanovku.
V alpách sme už tiež čosi poriešili, Mont blanc, Matterhorn, Dom, Alalihorn, Breithorn, Monte Rossa, Gross Glockner, Dachstein. Minulý rok sme sa vrátili k Mont Blancu, sedem členov klubu zdolalo vrchol.
Samostatnou kapitolou VHT sú ferrátky, dnes sú populárne a je tu možnosť pritiahnuť do klubu aj mladých členov. Viac krát sme už absolvovali zimný prechod ferratkou HZS v Martine, ferrátku na veľký Grič, Tatabanyu, Vynie s Csesznekom, ferrátky na Skalke, ferrátky na hohe Wande i Raxe.
Ferrátkam sme dakedy v minulosti priúčali v Dolomitoch s Marošom Petrincom. Neskôr sme sa tam vrátili a absolvovali sme klasiky ako Punta Anna, Toblinger Knoten, Giovani Lipella na Tofanu di Rozzes, Marino Bianchi na Monte Cristallo, Tomasselliho či Finacieriho. Tento rok tam povedú zase naše kroky.
Objavili sme aj ferrátky v Silberkarklamme, zdolali sme aj Super ferrátu na Dachstein. Adrenalín nam podvihla ťažká ferrátka Adrenalin Gallizenklanm s F kovým úsekom Luna. Najkrajšia bola asi Falbach v Maltatále, kde leziete povedla dvestometrového vodopádu, pekná bola i ferrátka nad Zermattom, očarilo nás údolie Hollentaler s ferrátkami Gaisloch a Alpenverien. V Raxe je najkrajšia Hans von Halstdat, aj čierna Konigschusswandsteig.
Najradšej sa vraciame do oblasti Hohewandu, kde je najväčšia ferratka HTL, ťažká silová, tristo metrov vysoká, teraz po rekonštrukcii je už podstatne ľahšia. Pekná je i klasická gramlovačka Wildenauersteig s prelezom cez komín a asi najkrajšia je najnovšia cesta v oblasti Gebirvereinssteig. Najťažšia je zas kratučká Éčková Blutspur, krvavá stopa je príhodný názov. Neďaleko odtiaľ je aj Pittentaler, prekonávajúci hradné bralo pod hradom Turkensturz.
Minulé roky sme objavili ferrátky v Maďarsku, boli sme tam niekoľko krát v Tatabányi i v Cseszneku. Sú to relatívne krátke ferrátky vedené traverzom po vápencových terasách pod obrovským bronzovým Turulom. Nastupovali sme bez rešpektu a to sa nám moc nevyplatilo, ferrátky sú športové, silové s obmedzenými stupmi, Kata sa asi skôr mala volať Katana, lebo viacerím svojím ostrím pošramotila ego. Sú tu tri ferrátky dve déčkové Vezír a Turul a Éčková Kata.
Šestdesiat kilometrov odtiaľ sa nachádza Csesznek, sú tu dve Déčkové ferátky dve Éčkové a jedna detská. Pokiaľ si spojíte Csesznek s Tatabányou, tak za jeden deň sa dá absolvovať sedem ferrát, ale na druhý deň si zoberte k obedu radšej lyžicu, aby ste si vidličkou nevypichli oko. Keď k tomu pridáte Vynie s výživnou ferrátkou xxxxxx a najdlhšou v Maďarsku xxxxxxx, tak je to slušná zbierka pekných ferrát.
Musím skonštatovať, páni maďari klobúk dole, kým na Slovensku máme zaistené chodníky ako HZS Martin, či HZS Kyseľ a až jednu športovú ferrátku Výzvu na Skalke, tak oni ich vybudovali desať za jeden rok, a to tam žiadne hory ani nemajú.
Nové ferratky na Skalke sme si minulý rok odkladali na pekný čas a v máji taký čas konečne dozrel, len termín sme si nezvolili najšťastenejšie.
Vyliezli sme ľahkú ferrátku na komín a chystali sme sa do výzvy, keď sa tam stal smrteľný úraz, postarší pán spadol z výšky cca 20 metrov. Po dvoch kolmých lanových poliach mu odišli ruky, rozhodol sa vrátiť, ale už sa neudržal, padal celé dvojmetrové pole, na kotvení sa niečo roztrhlo a on padol až dole.
Neskôr sme zistili, že nemal ferrátový set, len dve slučky so zámkovými karabínami, ktoré si nezapol do nosného popruhu sedáku, ale do pútka na vercajch, to pútko nemalo šancu zastaviť ten pád. Aj keby to mal zapnuté správne, tak by sa ten pád asi nezaobišiel bez následkov, padnúť natvrdo po dvoch metroch, s batohom na chrbte, by mu mohlo ľahko zlomiť chrbticu, či potrhať vnútorné orgány a ani tie slučky by taký náraz nemuseli zvládnuť.
Je to ťažká silová, sedemdesiat metrov dlhá ferrátka, vytláčajúca skoro po celej dĺžke, nie sú tam miesta na oddych, odsedka tu je skutočne potrebná, bez ferraťáku s tlmičom je to vyslovene hazardovanie so svojim zdravím a aj so zdravím ľudí pod vami.
Nebola to dobrá skúsenosť, poniektorí sa doteraz s tým nevyrovnali, chce to čas.
Boli sme o týždeň na to na Hohe Wande, ale čas sme nemali ideálny, poobedné búrky nás poháňali vo ferrátke Gebirvereinssteig v sobotu, aj v Htlke v nedeľu, malo to ale aj výhodu, nebolo to ako dakedy v šore na mandarínky. Pri zakufrovaní počas zostupu sme si poniektorí vyskúšali aj Vollerina, pekný rebrík v jaskyni.
Kúsok od Cseszneku je ešte jedna oblasť Vilnye, tú sa chystáme objaviť tento rok, mali by tu byť tri ferrátky. Okrem Maďarska plánujeme v menšej zostave aj vyjazd po ťažkých rakúskych ferrátach, Adrenalín, Atropín, Falbach, Karl Joseph.
Životne dôležitá je praktická príprava členov, práca s lanom, istenie, budovanie štandov, viazanie uzlov, pohyb v lanovom družtve i práca s cepínom. Náš klub robí výcvik základov vht v lete na Salamandre, i v zime na Chate pod Chlebom, či na Žiarskej chate. Aktívne chodíme liezť na blízky Hrádok i na novú kvalitne odistenú oblasť Salamandra.
Do budúcna by sme v našom klube už nechceli viac rozširovať členskú základňu, skôr skvalitňovať teoretickú i praktickú úroveň našich aktívnych členov a vďaka 2% rozšíriť množstvo klubového materiálu. Máme záujem viac akcií podnikať vo Vysokých Tatrách, čo však záleži priamo na tom, ako bude vyzerať nový návštevný poriadok Tanapu, či nás nevykážu na značkované chodníky.